Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Veles - Vlčí pastier

25. 2. 2011

Veles - Vlčí pastier

1.časť

Výpisky zo štúdie: M. Golema: Svätý Blažej ako „vlčí pastier“ v textovej tradícii z českého, slovenského a maďarského prostredia

Mnoho významných zachovaných fragmentov praslovanskej mytologickej tradície sa viaže k mytologickej postave Vlčieho pastiera.Český historik a etnograf Č. Zíbrt upozorňuje na niektoré zaujímavé kompetencie sv. Blažeja, ktoré očividne nie sú kresťasnkého pôvodu. V náboženskom spise Pokuty a tresty přestupníkuv božích přikázaní (r.1613) horlí autor tohto spisu (kňaz M.Poličanský) proti povere, podľa ktorej Sv.Blažej vládne vlkom a inej krutej zveri a je patrónom pastierov a ochrancom dobytka. Okrem iného sa ešte dozvedáme, že sv.Blažej bol na Morave vzývaný v pastierkych zaklínadlách, ktorými pastieri žehnali svoje stáda, keď ich púšťali na pašu.

V jednom zaklínadle, ktoré publikoval Č. Zíbrt sa nachádza pasáž v ktorej pastier žiada sv. Blažeja, aby šiel k sv. Patrónovi (Petrovi), vzal od neho kľúče a zamkol vlkom hrdlo, nech nemajú nad dobytkom v lese ani na poli žiadnu moc. Sv. Patron (Peter) je zrejme Perun, ambivalentné dvojča Velesa – vlčieho pastiera. Zíbrt upozorňuje na podobnosť moravských zaklínadiel s ľudovou vierou u Rusov, ktorá preniesla vlastnosti praslovanského boha Velesa na sv. Vlasija (Blažeja). V súvislosti so zamykaním vlčích hrdiel treba spomenúť zvyk z okolia Uhrovca. Keď gazdiná na jar vyháňala kravu prvý krát na pašu, vzala visiaci zámku, zamkla ju a položila pred maštaľné dvere, krava musela prejsť cez zámku a tým bola chránená pred vlkmi.

V inom zaklínadle dobytka z územia Moravy sú spomínané okrem rituálnych praktík ako sypanie ovsa na hlavu, kropenie dobytka vodou aj dosť nevšedný obradný úkon: sypanie ihiel do vody. Ihla ma súvislosť, i keď nepriamu s pradením. Pradenie a vlci spolu úzko súvisia aj v slovenských poverách, napr. v okolí Uhrovca vo štvrtok a sobotu odpoludnia nepriadli, aby si zachovali priateľstvo s vlkmi, v opačnom prípade by vlky roztrhali ich ovce.

Nitky sv. Blažeja sú spomínané v jednom uhorskom zaklínadle(r.1635). Na ochranu pred divou zverou majú pastieri uviazať pod bradu zvieratám nitky sv. Blažeja, tie vraj zatvoria papuľu divým zvieratám. Blažejské nitky sa neviazali len zvieratá. Informuje nás o tom zvyk pochádzajúci z maďarskej dediny Hercegezsantó, kde viazali ženy v deň sv. Blažeja rôznofarebné nitky (povrázky či stužky) svojim deťom na krk, pričom nitky potreli lojom z blažejskej sviečky. Malo to ochrániť deti pred záškrtom, deti to nosili až do prvého jarného zahrmenia. Z českého prostredia sú známe červené stužky alebo povrázky, ktoré chránili pred vodníkom. To dáva do súvislosti sv. Blažeja resp. Velesa s vodou, hlavne tou stojatou (jazerá, rybníky,bažiny).

Mytologickú hodnotu nitiek (povrázkov) a ich súvis s Velesom môžu osvetliť zákazy týkajúce sa pradenia u východných Slovanov. Porušenie týchto zákazov môže vyvolať hnev ducha, ktorý sa nazýva Voloseň, čo bude len skomolené meno Velesa. Povrazy, slučky, siete, putá sú atribútom či zbraňou „temných“ indoeuropskych božstiev akop sú Odin či árijskýVaruna. Dajú sa však použiť aj na jeho spútanie. Povrazy, slučky, siete, putá sú atribútom či zbraňou „temných“ indoeuropskych božstiev. Odin, Varuna. Dajú sa však použiť aj na jeho spútanie. Podľa povery doložnej v Čechách je možné vodníka spútať lykovým povrazom a zapriahnuť do pluhu.

Vlčí pastier má dve tváre, dve viac – menej protikladné podoby. Vo vlčom pastierovi sa zrkadlí archaická indoeurópska dvojica: Mitra – Varuna. Mitra je ľudskejší, priatelskejší, spojený s právom, zákonom, usporiadanosťou a ľudským svetom. Varuna je magický, divoký, hrozivý a tajomný ako univerzum. Vlčí pastier obsahuje oba tieto základné indoeurópske princípy, varunovský i mitrovský. Staroslovanským Varunom je démonický Veles a jeho protikladom je azda Perun, ktorý nie je pevne zviazaný len s bojovníckou kastou, ale je i patrónom roľníkov. Vlčí pastier je teda spojením dvoch božstiev, dochádza k jednote protikladov.
Pozn. Budislav: Podľa môjho názoru je Veles dualistické božstvo, ktoré ochraňuje dobytok a polia, avšak jeho temné „alterego“ má svoj domov v temných bažinách, a lesoch, teda za hranicou ľudského sveta. Vlčí pastier teda nemusí mať nič spoločné s Perunom.

O spojitosti Vlčieho pastiera s mágiou sme si už hovorili. Je zaujímavé, že i pozemskí pastieri sú „čarodejníci“. Pastier na ruskom severe bol považovaný za čarodejníka, ktorý uzavrel zmluvu s lešiim, pánom lesa a zverstva, ktorému musí obetovať jedno zviera so svojho stáda (najlepšie kravu) pričom sa zaväzuje, že nebude nijak poškodzovať les. Potvrdzujúc zmluvu obchádza pastier okolo stáda so zámkom a kľúčom, zakopáva papier s textom zmluvy a nožom vyznačuje hranicu, cez ktorú nesmú prekročiť nečisté sily – tento úkon sa podobá na obradné oborávanie – delenie sveta medzi bohom (Belbogom? Svarogom?) a diablom (Černobogom? Velesom?) po stvorení sveta. V súvíslosti s údajným čarodejníctvom pastierov treba spomenúť záznam z Uhrovca (r.1832), v ktorom sa píše, že za najväčších čarodejníkov považuju ovčiarov, ktorí vraj majú moc nad hadmi a vlkmi.

So sv. Blažejom – vlčím pastierom (Velesom), sú väčšinou spájané tri rituálne úkony: viazanie šnúriek a povrázkov, prvé jarné vyháňanie dobytka na pašu a rituálne vyorávanie ochrannej brázdy. Napr. ikona sv. Blažeja (Vlasija) mala u Rusov dôležitú funkciu pri prvom vyháňaní dobytka, ale aj pri rituálnom oborávaní dediny napr. v čase tzv. kravieho moru. Z Ruska je tiež známy zvyk zapriahať do pluhu medveďa s volom pri rituálnej orbe. Motív orania s využitím divých zvierat je aj v staroindockej Rgvéde, kde sa spomína oranie na zapriahnutých vlkoch. Obzvlášť zaujímavá je ruská legenda, v ktorej sv. Juraj drakobijec orie na sv. Mikulášovi (častý zástupca draka – Velesa v ruskom i poľskom prostredí). V niektorých poľských pastierskych zaklínadlách je sv. Mikuláš, podobne ako sv. Blažej žiadaný, aby zamkol papule vlkom a iným divým zvieratám.

Spracoval: Budislav

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Ďakujeme

(Budislav, 26. 2. 2011 16:38)

Ďakujeme za Tvoju priazeň a ocenenie našej snahy, poteší to. Nech Ťa Bohovia vedú po správnych cestách.

Budislav a Dažbogovi vnuci

vdaka

(attila paloczi, 25. 2. 2011 19:57)

vdaka za caste,zaujimave,nove prispevky ste jedna zmojich oblubenych stranok.zelam vela zdaru a nech bohovia stoja stale pri vas.slava!!!