Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Nitra - hadia rieka? O pôvode názvu rieky Nitra

rieka_nitra.jpg

Názory jazykovedcov na pôvod mena rieky Nitra sa, ako inak, rôznia. Podľa Šmilauera (1932) slovanská verzia vychádzala zo slova *vъn-otrь: vnútro, nútro, nemecká zo slov *nit-: stiesnený a aar: voda.

 

Varsik (1990) a Ondruš (2000) považujú názov Nitry za slovanský, odvodený z koreňa *neit-:*nit-, s významom rúbať, sekať i páliť, žiariť a nietiť. Podľa Krajčoviča (2005) dali rieke meno Rimania: názov je zložený a mal podobu neui-iter (Neuiter), kde neuius je nový a iter je úzka cesta, prípadne i vodný tok, rieka. Najnovšie Šapošnikov (2010) prišiel s názorom, že meno rieky pochádza z lat. nitrum, čo je sóda. Podľa neho pobrežné kamene boli v minulosti pokryté povlakom alkalických solí.

 

Mená väčších slovenských riek považujú viacerí autori za predslovanské a objasnenie ich pôvodu si vyžaduje širší indoeurópsky rozbor. Východiskom našich analýz je ie. koreň *uod-/*ued- a *uodr-/*uedr-, od ktorého viaceré indoeurópske jazyky odvodili pomenovanie vody. S týmto koreňom súvisí ie. koreň *udros a *udra, s motiváciou vodný živočích. Priamo z koreňa *udra vychádza staroindické a staroiránske meno vydry. Aj v baltských jazykoch je pomenovanie vydry blízke východiskovému koreňu: lit. údra, lot. údris, stprus. wudro, prus. udro. V slovanských jazykoch je to buď vydra alebo vidra.

 

Starogrécke slovo énydros sa prekladá ako vo vode žijúci a énydris je vydra i vodný had  (užovka). Starí Gréci nazývali vodného hada hýdra  alebo hýdros. Najbežnejší európsky vodný had – užovka obyčajná (Natrix natrix) má meno podľa lat. natrix. Blízke latinskému natrix (tal. natrice)  majú pomenovanie vodného hada, alebo hada vôbec keltské a niektoré germánske jazyky. Užovka sa po nemecky povie Natter, zo stredoveku sú zápisy: nat(a)ra, nater(e), nad(a)ra. Islandsky naðra (nöðru, nöðrur) je užovka, vretenica,  i had všeobecne.

 

Po živočíchoch žijúcich vo vode dostali meno viaceré rieky a potoky. Vydra je prítokom Otavy v Čechach, Vydrica tečie neďaleko Bratislavy a Vydričný potok sa vlieva do Hrona. Z významných riek je to napr. Odra, nem. Oder, ktorá však podľa českých etymológov súvisí so slovom voda a nie vydra. 

 

Popri vydre bol v minulosti stálym obyvateľom vodných tokov bobor. Podľa bobra je pomenovaných niekoľko obcí: Bobrov, Bobrovec, Bobrovček a Bobrovník. Na Morave je to riečka Bobrava, na Slovensku Bebrava. Bolo by lákavé pomenovanie Bebravy podľa bobra a Nitry (Nitravy) podľa vydry. Vylúčiť sa to nedá, no pravdepodobnejšou motiváciou je vodný had. Východiskom môžu byť keltské slová nathir, neidr, nader a germánske nat(a)ra, nater(e), naðra  a nadra. Asi to nebude náhoda, že práve Kelti a Germáni trvalejšie obývali naše územie pred  Slovanmi.

 

Pre naše potreby je zaujímavá aj etymológia latinského natrix a protokeltského *natrik-. Slovo natrix by sa dalo voľne vyložiť ako „točiaci sa dookola (ako vreteno), had”. Meno Nitry by teda mohlo vychádzať z hadovitého tvaru jej koryta. Z Novohradu je známa riečka Točnica a vodné toky Lukva, Lukavec a Lukavica sú tiež pomenované podľa hadovitého, kľukatého tvaru. Na záver treba uviesť, že Nitra bola známa vysokým výskytom užoviek a v tejto súvisloti je nesporne zaujímavé gaelské slovo nathrachan ktoré pomenúva miesto zamorené hadmi (gael. nathair je had).

 

Zdroj: http://ladislavbarabas.blogspot.cz/2011/03/povod-hydronyma-nitra.html

 

na záver ešte zopár základných faktov o rieke Nitra:

Nitra je slovenská rieka, prameniaca na juhovýchodných svahoch Lúčanskej Malej Fatry pod vrchom Reváň. Je ľavostranný prítok Váhu, kam sa vlieva pri obci Komoča. Jej dĺžka bola pôvodne 243 km, v roku 1950 sa skrátila na 170 km, a to vybudovaním preložky do Váhu. Prekonáva výškový rozdiel 691 m. Má pretiahnutý tvar s nesúmernými prevládajúcimi prítokmi.

spracoval: Budislav

 
Reklama