Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Slovania v písomných prameňoch - 2.časť

3. 1. 2009

II. ROZPRÁVACIE PRAMENE ZO 6.-8.STOROČIA

1. napísal ju okolo roku 680 mních Baudemund, ktorý bol jeho žiakom. V období Samovej ríše bol na misijnej ceste k Slovanom žijúcim východne od Bavorska, na S alebo J strane stredného Dunaja

Tieto písomné pramene nás informujú o udalostiach spojených najmä s výpravami Slovanov na územia Východorímskej ríše, o povstaní proti Avarom, ale tiež o prvom mocenskom celku nazývanom Samova ríša, ktorý vznikol v 7.storočí. Dozvedáme sa veľa informácii o živote Slovanov, náboženstve a predstavách, zbraniach, o ich bojovej taktike a ako proti nim bojovať.

PROKOPIOS

PROKOPIOS SA NARODIL V PALESTÍNE, V CÉZAREI V ROKU 495. V ROKOCH 527-540 SA ZÚČASTNIL NA VOJENSKÝCH VÝPRAVÁCH VOJVODCU BELIZARA AKO JEHO PORADCA. AKO PRVÝ POUŽIL POJEM SLOVANIA.

Kniha I, kap.27 (rok 537). Dvadsať dní po páde mesta a prístavu Portus(pri Ríme) dorazili Martinus a Valerius, ktorí priviedli 1600 jazdeckých vojakov. Väčšinou to boli Huni, Slovania a Anti, ktorí sídlili za riekou Istros, neďaleko brehu.

Kniha II, kap.15 (rok 495). Keď boli Herulovia porazení v boji s Longobardmi, odišli z otcovského územia (...) prešli postupne všetkými slovanskými kmeňmi.

Kniha II, kap.26 (rok 546). (...) Mal totiž medzi svojimi ľuďmi niekoľko Slovanov, ktorí sa zvyčajne vedia schovať za malý balvan alebo za strom a chytiť nepriateľa. Túto lesť používajú vždy tak proti Rimanom, ako aj ostatným barbarom pri rieke Dunaj, kde sú usadení.

Z písomných prameňov si možno všimnúť, že spočiatku boli Slovania nezaujímaví pre antických autorov. Vedeli približne, kde majú svoje sídla a to bolo tak všetko. Väčší záujem o slovanské kmene nastal až po náraste ich moci začiatkom 6. storočia po začatí pustošenia zeme za Dunajom. V písomných prameňoch sa začína rozoberať ich spôsob života, ich zvyky a najmä ich nespočetnosť a sila. Tak ako sú dnes slovanské národy považované za tie najmierumilovnejšie, tak boli v minulosti preklínané.

LÚPEŽNÉ VÝPRAVY

Ján z Efezu, sýrsky historik, ktorý žil v 6. storočí nazval Slovanov prekliatym národom. Slovania boli známi svojimi lúpežnými výpravami, ktoré sprevádzalo ničenie, krutosti a zabíjanie. Výpravy barbarov do Východorímskej ríše do 1.polovice 6.storočia mali spočiatku len koristnícky charakter. Ich cieľom nebolo obsadiť a osídliť nové územia. Útočníkov lákala najmä vidina ľahko dostupného bohatstva. Je niekoľko dôvodov prečo boli tieto výpravy úspešné. Ako Prokopios spomína vo svojom diele, vojaci neboli ochotní bojovať a mali strach "Dlho trvalo ich rabovanie, a až keď pokryli cesty mŕtvolami, vzali do otroctva nespočetné davy ľudí a všetko vylúpili, lebo nik sa proti nim nepostavil, vrátili sa domov.." ( Kniha IV, kap.25 /rok 551/).

Druhým dôvodom bol charakter týchto výprav. Jediným cieľom bolo vrátiť sa domov a preto základným predpokladom úspechu bola pohyblivosť a rýchlosť. Slovania sa vyhýbali otvorenému boju a keď už nebolo možné vyhnúť sa priamemu stretu, tak si aspoň vyberali miesto a čas bitky.

PROKOPIOS

Kniha III, kap.29 (rok 548). V tom čase prekročilo slovanské vojsko rieku Dunaj (...) zabíjali alebo brali do otroctva všetkých dospelých mužov, ktorí im padli do rúk, a lúpili majetok.

Kniha III, kap.38 (rok 550). Tých s ktorými sa cestou stretli, nezabíjali ani mečom, ani kopijou ani iným zvyčajným spôsobom, ale vrážali pevne do zeme zahrotené koly, nabodávali na ne celou silou nešťastníkov, hrot kola im vrážali do zadku, až prenikol vnútornosťami, a takto nechávali ľudí umierať.

Kniha III, kap.40 (rok 550). (...) A barbari už nemohli postupovať dopredu, lebo vliekli so sebou ako obrovskú korisť ľudí, zvieratá a rozličné iné cennosti.

VOJENSTVO

A. VÝZBROJ A VÝSTROJ

PROKOPIOS

Kniha III, kap.14 (roky 530-546). "Ak tiahnú do boja, väčšinou idú peši proti nepriateľom; v rukách nesú malé štíty a kopije, ale nenosia pancier. Niektorí nemajú ani košeľu, ani plášť, ale obliekajú si len nohavice do pása a tak a vydávajú do boja proti nepriateľom."

PSEUDO- MAURÍKIOS

Kniha XI, § 5. "Ako zbraň nosí každý dva krátke oštepy, niektorí aj pekné štíty, ktoré pri nosení prekážajú. Používajú i drevené luky a krátke šípy napustené jedom, ktorý hneď účinkuje...(...)"

IBN RUSTA

- islamský encyklopedista a geograf, ktorý nazval svoju encyklopédiu Knihou vzácnych drahocenností.

"Ich zbraňami sú vrhacie oštepy, štíty a kopije. Iné nemajú."

GARDĪZĪ - dielo Ozdoba dejín

"Zbrane, ktoré používajú v boji, sú krátky meč, štít a kopija."

B. TAKTIKA BOJA

Ako som už na začiatku uviedla, spôsob boja Slovanov nespočíval vo vytvorení pevných bojových formácií a boja zblízka. "Vzápätí utečú do lesov, kde nachodia veľkú pomoc, lebo v tiesňavách vedia zručne bojovať." (Pseudo- Mauríkios, Kniha XI, § 5.) A preto odporúča bojovať proti Slovanom v zime, kedy nie je lístie na stromoch.

V prvej polovici 6.storočia podnikali Slovania predovšetkým lúpežné výpravy, no v priebehu druhej polovice 6.storočia začali tieto územia obsadzovať. Prenikli na celý Balkánsky polostrov. Podmanili si a osídlili časť Trácie, Macedónie a Tesálie. Postupovali do Grécka a na Peloponéz, zabrali Slovinsko, Chorvátsko a Dalmáciu a usídlili sa aj vo východnej časti dnešného Rakúska. Postupne sa dostali ďalej na západ do Bavorska.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.